Tureckí poslanci hlasovali v prospech švédskeho členstva v pomere hlasov
287 ku 55. K ratifikácii došlo po viac ako ročnom odklade zo strany
Ankary, čo narušilo vzťahy s jej západnými spojencami. Turecký prezident
Recep Tayyip Erdogan by mal dokument podľa očakávaní podpísať v
najbližších dňoch.
Poslednou krajinou, ktorá blokuje vstup Švédska do Aliancie, tak ostalo
Maďarsko. Jeho vláda to v novembri zdôvodnila klamstvami šírenými
švédskymi politikmi o stave demokracie v Maďarsku.
Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok pozval svojho švédskeho
náprotivka Ulfa Kristerssona na rokovania v súvislosti s predmetnou
záležitosťou, švédska diplomacia však uviedla, že v tomto momente nevidí
význam takéhoto stretnutia.
Švédsko a Fínsko prejavili záujem vstúpiť do NATO v reakcii na spustenie
ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pred takmer dvomi rokmi. Fínsko sa
stalo 31. členom Aliancie už vlani v apríli.
Turecko dlhodobo obviňovalo Štokholm z prílišnej zhovievavosti voči
skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim
predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a
členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v
roku 2016. Švédsku žiadosť preto dlho blokovala.
Švédsko reagovalo sprísnením protiteroristickej legislatívy a prijatím
ďalších bezpečnostných opatrení, ktoré požadovalo Turecko. Erdogan svoje
výhrady k členstvu Švédska stiahol na júlovom summite NATO a v októbri
prístupový protokol predložil tureckému parlamentu.
Proces schvaľovania však neskôr skomplikoval tým, že ratifikáciu
švédskej žiadosti podmienil schválením žiadosti Ankary o nákup stíhačiek
F-16 Kongresom USA. Ďalšou podmienkou bolo zrušenie zbrojných embárg
voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO.
Turecký opozičný poslanec Cengiz Čandar počas utorkovej rozpravy k
ratifikácii vstupu Švédska do NATO vyhlásil, že tureckí predstavitelia
počas tohto zdĺhavého procesu "vydierali" svojich západných partnerov.